vnuk

Czech

Etymology

From Old Czech vnuk, from Proto-Slavic *vъnukъ.

Pronunciation

  • IPA(key): [ˈvnuk]

Noun

vnuk m anim (feminine vnučka)

  1. grandson

Declension

Further reading

  • vnuk in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • vnuk in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989
  • vnuk in Internetová jazyková příručka

Serbo-Croatian

Noun

vnuk m (Cyrillic spelling внук)

  1. Obsolete form of unuk.

Slovak

Etymology

From Proto-Slavic *vъnukъ.

Pronunciation

  • IPA(key): [vnuk]

Noun

vnuk m (genitive singular vnuka, nominative plural vnuci, vnukovia, genitive plural vnukov, declension pattern of chlap)

  1. grandson

Declension

Derived terms

Further reading

  • vnuk in Slovak dictionaries at slovnik.juls.savba.sk

Slovene

Etymology

From Proto-Slavic *vъnukъ.

Pronunciation

  • IPA(key): /ʋnùːk/, /ʋnúːk/

Noun

vnūk m anim (female equivalent vnūkinja)

  1. grandson

Inflection

Masculine anim., hard o-stem
nom. sing. vnúk
gen. sing. vnúka
singular dual plural
nominative vnúk vnúka vnúki
accusative vnúka vnúka vnúke
genitive vnúka vnúkov vnúkov
dative vnúku vnúkoma vnúkom
locative vnúku vnúkih vnúkih
instrumental vnúkom vnúkoma vnúki

Further reading

  • vnuk”, in Slovarji Inštituta za slovenski jezik Frana Ramovša ZRC SAZU, portal Fran
This article is issued from Wiktionary. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.